Keď sa povie ochrana prírody, často si predstavíme, že najlepšie je nechať prírodu na pokoji. Pri niektorých lúkach však platí presný opak. Lúky na Starom Koňuši v masíve Popriečny vo Vihorlatských vrchoch potrebujú pre svoje zachovanie pravidelnú starostlivosť. Po celé generácie ich totiž spoluvytváral človek – kosil ich a pásol na nich hospodárske zvieratá. Práve vďaka tomu zostávali otvorené a mohlo sa tu vytvoriť mimoriadne pestré spoločenstvo rastlín a živočíchov.
Lokalitu Starý Koňuš tvorí viacero lúk, ktoré boli v minulosti hospodársky využívané. Tieto lúky predstavujú zaujímavé spoločenstvo Primulo veris-Agrostietum capillaris. Na základe publikácie Rastlinné spoločenstvá Slovenska, diel č. 5 Travinno-bylinná vegetácia bola táto lokalita charakterizovaná ako druhovo bohaté lesné lúky v oblasti východokarpatskej flóry. Tieto lúky sú kvetnaté počas celej vegetačnej sezóny. Toto spoločenstvo predstavuje špecifickú, východokarpatskú formu travinno-bylinnej vegetácie, ktorá sa vyskytuje len na nehnojených hrebeňových a lesných lúkach Vihorlatu. Vyskytuje sa v nadmorskej výške 440 – 900 m na plochých horských chrbtoch a na menej strmých južne a juhozápadne orientovaných svahoch, ktoré sú naklonené do teplej Východoslovenskej nížiny. Sú typické prenikaním teplomilných druhov z juhu a chladnomilnejších druhov zo severu. V súčasnosti sa takéto biotopy resp. spoločenstvá nehnoja a využívajú sa len občas, nakoľko sú dosť izolované v lesných komplexoch a prístup k nim je problematický. Spoločenstvo môžeme považovať za endemické, nakoľko bolo popísané len z územia Vihorlatu na lokalitách: Suchá, Starý Koňuš, Tokáreň, Kamenné, Jamky, Pod Dielom a východne od Remetských Hámrov.
Vzácnosti Starého Koňuša
Aj naše terénne pozorovania ukazujú, že Starý Koňuš ukrýva množstvo prírodných pokladov. Na týchto lúkach môžeme nájsť viacero chránených druhov rastlín ako kosatec trávolistý (Iris graminea), nápadný najmä v období kvitnutia svojimi krásnymi fialovomodrými kvetmi. Z ďalších rastlinných druhov tu môžeme nájsť mečík škridlicovitý (Gladiosus imbricatus), vstavačovec bázový (Dactylorhiza sambucina), vstavač obyčajný (Orchis morio), päťprstnicu obyčajnú (Gymnadenia conopsea) a z ohrozených druhov veternicu lesnú (Anemone sylvestris), žltušku lesklú (Thalictrum lucidum), ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon) a pavstavač hlavatý (Trausteinera globosa). Na malej lúke vo vrcholovej časti bol zistený mliečnik Sojakov (Euphorbia sojakii). Lokalita Starý Koňuš predstavuje druhú známu lokalitu jeho výskytu vo Vihorlatských vrchoch. Aj tieto nálezy poukazujú na výnimočnú prírodnú hodnotu tunajších lúk a na význam ich zachovania. Zo živočíšnych druhov sme tu zaznamenali napríklad vzácneho koníka Nagyovho (Pseudopodisma nagyi). Ide o jedinú lokalitu výskytu v tomto pohorí.
Manažment lúk alebo čo sa však stane, keď sa lúka prestane kosiť?
V súčasnosti sa tieto lúky kosia sporadicky. Najvhodnejším, ale zároveň v súčasnosti aj najťažšie zrealizovanejším spôsobom manažmentu je kosba v letných mesiacoch a následne jesenná extenzívna pastva. Preto by bolo vhodné lokalitu kosiť aspoň raz ročne a následne odviesť biomasu. Menšie lúky nad komplexom veľkých lúk boli v minulosti minimálne pasené, čo sa odzrkadlilo na ich momentálnej druhovej bohatosti. Odporúčaný manažment týchto menších lúk je intenzívnejšia pastva, ktorá spôsobí oslabenie konkurenčných tráv a spôsobí tzv. reset, aby lúky znova osídlili typické kvitnúce druhy. Následne po tomto manažmente realizovať kosenie lokality.
Čo sa však stane, keď sa lúka prestane kosiť? – postupne sa začne hromadiť stará rastlinná hmota, prevahu získajú vysoké a konkurenčne silné trávy a drobnejšie lúčne byliny začnú ustupovať. Neskôr prichádzajú kroviny a dreviny a z pestrej lúky sa postupne stáva porast smerujúci späť k lesu.
Práve zarastanie dnes patrí medzi najväčšie ohrozenia týchto lúk. Na niektorých miestach Starého Koňuša ho už môžeme pozorovať a podobný osud postihol aj viaceré ďalšie historické lokality vo Vihorlate.
Pre zachovanie lúk je preto dôležité kosenie s následným odstránením pokosenej biomasy, prípadne primeraná pastva. Ideálnym riešením môže byť kombinácia letného kosenia a neskoršej extenzívnej pastvy oviec, kôz či hovädzieho dobytka. Takýto spôsob hospodárenia pomáha udržiavať lúku otvorenú a vytvára priestor pre pestré lúčne byliny.
Nie vždy je však možné takýto spôsob starostlivosti zabezpečiť. Dôležité je preto robiť aspoň to, čo je v daných podmienkach možné – kosiť, odstraňovať biomasu alebo vhodne nastavenou pastvou brániť postupnému zarastaniu.
Zaujímavosti Starého Koňuša
V roku 2019 v tomto najvýchodnejšom kúte Zemplína vznikol nový turistický chodník: Podhoroď – Beňatina – Starý Koňuš – Koňuš. Existuje legenda, že v oblasti Starého Koňuša je zakopaný zlatý poklad. Je uložený pod dubom, na ktorý zasvietia na Jána prvé lúča slnka. Aj toto môže byť pozvánka na turistiku. Poďte hľadať poklady, a nielen tie zlaté, na Starý Koňuš.
Starý Koňuš je zároveň bývalé hradisko, jeho 3D model si môžete pozrieť na stránke Pamiatkového úradu SR.
