Našli ste zraneného živočícha?
Prvým signálom, že ste našli poraneného jedinca, je jeho neprirodzené správanie, predovšetkým strata prirodzenej plachosti, výrazne znížené únikové reakcie, neprirodzené držanie tela, ovísanie krídla, viditeľné zranenia…
V prípade, že nájdete zraneného chráneného živočícha, kontaktujte priamo správu CHKO Vihorlat na pohotovostné číslo +421 911 485 268
Naši pracovníci Vám poradia ako pri náleze takéhoto živočícha postupovať (konzultujte prípadný nevyhnutný postup pri jeho záchrane) a v prípade potreby ho prídu prevziať, aby mohol byť umiestnený v našej rehabilitačnej stanici, kde bude mať šancu zotaviť sa a vrátiť do prírody.
Správa CHKO Vihorlat, má v územnej pôsobnosti okres Michalovce a Sobrance.
Interaktívna mapa existujúcich záchranných zariadení na Slovensku je na stránke: https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=1yNXE5LFa5R0gkTI0SSR3ftX0YKw
Ako manipulovať s poraneným jedincom?
Prevažná väčšina živočíchov je chránená viacerými zákonmi, ktoré sa dotýkajú aj manipulácie s nimi a preto je potrebné držbu živočíchov obmedziť len na nevyhnutnú dobu v záujme záchrany. Navyše na ne v prírode môžu čakať hladné mláďatá. Čím skôr kontaktujeme odborníkov, tým je väčšia šanca na jeho záchranu. Odchytenie poraneného jedinca si vždy vyžaduje šetrný prístup. Najčastejšie sa stretávame s poranenými vtákmi, ktoré možno odchytiť do ľahkej prikrývky, deky, väčšej handry (nikdy nie do igelitu). Odchyteného jedinca možno umiestniť do primerane veľkej papierovej krabice, do ktorej vyrežeme otvory na prístup vzduchu a umiestnime v kľudnej tmavej miestnosti. Účelom je predovšetkým zníženie pohybových aktivít a následných možností zhoršenia rozsahu zranení do príchodu kompetentnej osoby.
V prípadoch zlomenín je vhodné poškodenú končatinu uložiť do prirodzenej polohy a fixovať ju pomocou obväzu, alebo zabalením do pruhu látky. Ak však nemáte potrebné skúsenosti, tak fixovanie končatín radšej neskúšajte.
Čo robiť, keď nájdete vtáčie mláďatko?
Ak nájdete mláďatko vtáčika, ktoré hopká po zemi, ale ináč vyzerá v poriadku, nechajte ho tak. Rodičia sú nablízku a kŕmia ho.
Ak je mláďatko v bezprostrednom nebezpečenstve, že ho uloví mačka, pes, alebo prejde auto, presuňte ho na bezpečnejšie miesto. Napríklad do neďalekého kríčku, alebo na strom, mimo nebezpečenstva. Vtáci majú slabý čuch, nemusíte sa obávať, že by rodičia opustili svoje mláďatko len preto, že ste sa ho dotkli.
Ak nájdete mláďatko, ktoré ešte nie je operené, alebo má len veľmi maličké perie a ak viete kde sa nachádza jeho hniezdo, vráťte ho do hniezda. Ak sa vám to nedá, radi vám pomôžu pracovníci z ochrany prírody, alebo hasiči. Ak bolo hniezdo zničené, môžete sa pokúsiť nahradiť ho malou plastovou miskou, alebo košíčkom a vyložte ho materiálom z pôvodného hniezda. Ak materiál nie je k dispozícii, použite suché lístie, trávu, alebo mach. Nezabudnite urobiť na dne misky otvory na odtekanie dažďovej vody. Náhradné hniezdo umiestnite na strom a upevnite ho drôtom, alebo aspoň vyložte niekam, kam sa nedostanú predátori a kde ho rodičia nájdu.
Ak je vtáčatko na dotyk studené, znamená to, že je podchladené a je nutné ho zohriať. Zoberte ho do tepla a uložte ho na predhriaty uterák. Preverte či nie je príliš horúci a vložte doňho mláďatko. Alternatívne sa dá zohriať aj tak, že teplú vodu dáte do latexovej rukavice a dobre ju zviažete, alebo do plastovej fľaše. Medzi tento provizórny termofór a vtáčatko dajte uterák.
Nepokúšajte sa vtáčatko kŕmiť, ani napájať, pokiaľ nevie jesť samé. Mohli by ste ho zabiť. Nikdy nedávajte potravu vtáčatku, ktoré je podchladené. Vždy ho najskôr musíte zohriať. Kŕmte vtáčatko len vtedy, ak ovládate techniku kŕmenia a viete o akého vtáčika sa jedná.
Ak je vtáčatko choré, zranené, alebo bolo napadnuté mačkou alebo psom a je poranené, volajte najbližšiu organizačnú jednotku Štátnej ochrany prírody SR.
Ako kŕmiť poranené dravce a sovy?
Vo väčšine prípadov apatických a dlhodobo vysilených jedincov sa kŕmenie neodporúča, pretože takýto jedinec nemá dostatok tekutín, aby potravu strávil a spravidla po nakŕmení uhynie. Potravu možno ponúknuť len vitálnejším jedincom. Dravcom a sovám podávame výlučne surové mäso – hydinu, nikdy nie bravčovinu, príliš studené alebo tepelne upravené mäso. Pamätajte, že pre zraneného živočícha je prvoradé skoré zabezpečenie odbornej pomoci. Čím kratšie je v kontakte s človekom, tým je jeho šanca na návrat do prírody väčšia.
Čo robiť s nájdeným dažďovníkom?
Býva u nás len v lete, potom odlieta za teplom. Tento vtáčik nevie chodiť po zemi, ak tam spadne, tak si bez pomoci neporadí, nevie sa postaviť, nevie odletieť, lebo má kratučké nožičky. On vie iba lietať. Ak takéhoto vtáčika nájdete na zemi, potrebuje pomoc. Treba ho zodvihnúť jemnučko do rúk, neublíži ti a ísť za niekým, kto je vyšší, dospelý, aby vtáčika skúsil vypustiť zo zodvihnutej ruky do vzduchu. Nech ho nevyhadzuje, spadol by a udrel by sa. Ak vtáčik neodletí, potrebuje hneď! zavolať na číslo 112, kde sú ľudia, ktorí vedia ako mu pomôcť.
Našli ste netopiera?
Netopiere sú plaché voľne žijúce zvieratá, preto človek s nimi neprichádza bežne do styku. Čo robiť, ak ste predsa našli netopiera? Možno sa stratil, je vyčerpaný alebo zranený. Netopiere sa v strachu hlasno ozývajú, aby získali rešpekt. Ignorácia tejto hlasovej hrozby môže viesť k pohryznutiu. Rovnako ako iné voľne žijúce živočíchy môžu netopiere prenášať rôzne infekcie. Preto je potrebné manipulovať s jedincami výhradne v ochranných rukaviciach. Pripravte si menšiu papierovú či kartónovú krabicu, do ktorej vložíte pokrčenú handru alebo papierové obrúsky. Vezmite netopiera a umiestnite ho do krabice. Krabicu zatvorte. Pozor: netopiere sú umelci úniku, preto veko na krabici dobre utesnite, prípadne prelepte lepiacou páskou. Následne nás prosím informujte o náleze a držbe jedinca, aby sa mu čo najskôr dostala odborná starostlivosť.
Prvá pomoc pri náraze do presklennej plochy
Nárazy do plôch ako sú okná, presklenné autobusové zastávky, terasy a fasády sú veľmi častou príčinou úmrtí vtákov. Časté sú prípady, keď vtáčik následkom zranení po náraze uhynie do pár minút, ale je dôležité vždy sa pokúsiť o jeho záchranu. Základom prvej pomoci pre akékoľvek zviera v šoku sú 3T teda ticho, teplo, tma.
V prípade, ak ste boli svedkom nárazu, alebo ste pred presklennou plochou našli na zemi vtáčika, v prvom rade ho umiestnite do kartónovej krabice s provizórnou výstelkou v tvare hniezda z papierových vreckoviek alebo utierok. Nepoužívajte klietky, pretože v nej by si vtáčik mohol v panike ublížiť. Na vrchnáku krabice spravte pár otvorov, aby vtáčik mohol dýchať a krabicu dôkladne zatvorte. Vtáča nekŕmte ani nenapájajte. Krabicu položte na miesto, kde je ticho, teplo a tma.
Ak vtáča v krabici šuchoce, môžete do nej opatrne nakuknúť, či už sa po náraze spamätal. Krabicu otvárajte tak, aby v blízkosti nebola žiadna presklenná plocha. Ak by vtáča vyletelo, mohlo by znova naraziť.
Ak sa vtáčik tak do hodiny nespamätá, prosím kontaktujte čo najskôr telefonicky záchrannú stanicu alebo Štátnu ochranu prírody SR a postupujte podľa ich pokynov.