Hranice chráneného areálu Zemplínska šírava označené bójami.

Hranice chráneného areálu Zemplínska šírava označené bójami.

Jednou z významných lokalít, pre vodné vtáctvo je chránený areál Zemplínska šírava (CHA).

Chránený areál Zemplínska šírava bol vyhlásený v roku 1968 na výmere 622 ha. Vyhlásený bol hlavne z dôvodu ochrany významnej migračnej lokality (jarného a jesenného ťahu) vodného a pri vode žijúceho vtáctva a hniezdičov na východnom Slovensku. Význam CHA Zemplínskej šíravy pre vtáky je najmä v mimohniezdnom období, kde lokalita predstavuje významné refúgium pre migrujúce a zimujúce vodné a mokraďové vtáctvo (jesenná migrácia od augusta bahniaky, od októbra rôzne druhy kačíc, od novembra husi, zimovanie kačíc, husí, jarná migrácia prebiehajúca do konca marca). Z celoslovenského hľadiska patrí Zemplínska šírava počtom druhov i počtom jedincov medzi jednu z najvýznamnejších lokalít pre zimovanie vodného vtáctva (všetky druhy u nás žijúcich a zimujúcich kačíc vrátane vzácnych severských druhov) a jedno z troch najvýznamnejších zhromaždísk a nocovísk husí počas migrácie (spoločne s Dunajom, VN Sĺňava). Ďalším hlavným dôvodom vyhlásenia CHA na Zemplínskej šírave bolo vytvorenie zóny kľudu, najmä pre migrujúce vtáctvo. Na Slovensku sú len 4 lokality (CHVÚ Podunajsko, CHVÚ Záhorské pomoravie, CHA Sĺňava a CHA Zemplínska šírava), ktoré majú takýto európsky význam ako zhromaždiská migrujúcich a zimujúcich vodných vtákov.

Od vyhlásenia tohto územia sa jeho hranice nemenili a kedže dochádzalo k nedorozumeniam prevažne počas letnej turistickej sezóny a hranice CHA Zemplínska šírava neboli po vodnej hladine označené, preto sa správa CHKO Vihorlat v spolupráci s SVP š.p., Správa povodia Laborca rozhodla označiť hranice chráneného územia po vodnej hladine bójami.

Správa CHKO Vihorlat plánuje prehodnotenie ochranného pásma CHA Zemplínska šírava. Pri vyhlasovaní v roku 1968 sa do ochranného pásma zahrnula celá vodná plocha Zemplínskej šíravy vrátane rekreačne využívaných oblastí. V súčasnosti dochádza v území k zbytočným rozporom medzi ochranou prírody a intenzívnym rekreačným využívaním, a preto je potrebné prehodnotiť výmeru ochranného pásma a predísť tak pretrvávajúcim stretom záujmov.