Po viac ako dvanástich rokoch je na stole materiál, ktorý zabezpečí účinnú ochranu jedinečnej lokality UNESCO na Slovensku
Návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy envirorezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Problematika nedostatočnej ochrany vzácnej lokality tak po dvanástich rokoch váhania môže byť konečne a úspešne uzatvorená. Práve zadefinovanie hraníc Karpatských bukových pralesov a ich zachovanie pre ďalšie generácie je totiž jednou z priorít súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia SR.
„Tvrdou prácou, ochotou rokovať a nájsť kompromis sme vyslali jasný signál, že chceme, aby bukové pralesy zostali zachované aj pre ďalšie generácie a zároveň aby sa naštartovali aktivity, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta, podporia turizmus a zlepšia aj kvalitu života miestnych obyvateľov,“ povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.
Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007. V projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia. Kým v texte sa uvádzalo 5,7 tisíc hektára, v mapovej časti bolo zakreslených len 3,5 tisíc hektára. Práve nejasné vymedzenie územia tak komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany.
V tomto období sa ministerstvu, v úzkej spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR, ako po konštruktívnych diskusiách s rezortami pôdohospodárstva a obrany, podarilo nájsť dohodu na cca 4450 hektároch prísneho bezzásahového územia, ktoré bude tvoriť jadrovú zónu lokality UNESCO. Striktná nárazníková zóna – teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 2325 hektárov. A širšia nárazníková zóna , kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania a dohodnutými kritériami pre tieto územia lokality bukových pralesov UNESCO, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov.
Takéto vymedzenie územia je výsledkom dlhodobých rokovaní s rezortmi pôdohospodárstva a obrany a tiež neštátnymi vlastníkmi. Pri dohodách s neštátnymi vlastníkmi ministerstvo ponúklo všetky dostupné možnosti. Od odkúpenia pozemkov, cez dlhodobé nájmy, náhrady za bežné obhospodarovanie či málo používanú zmluvnú starostlivosť o územia.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania tak zostáva vyriešiť len približne sto hektárové územie, ktorého vlastníci síce podľa svojich slov súhlasia so zaradením do UNESCO, no nesúhlasia so všetkými podmienkami, ktoré vyplývajú zo zaradenia do lokality UNESCO, vrátane primeranej legislatívnej ochrany a neprijali ani jednu z možností náhrady. V prípade, že vlastníci ponuku neprijmú, ministerstvo územie s názvom Šípková nezaradí do zoznamu UNESCO. To však nebude mať negatívny dopad na zachovanie predmetu ochrany tejto prírodnej rezervácie, nakoľko už dnes je v piatom stupni ochrany.
„Ctíme súkromné vlastníctvo, no už nemožno ďalej čakať. Je nevyhnutné hranice územia a ich ochranu konečne vyriešiť,“ uzavrel László Sólymos.