Na území Slovenska bolo doposiaľ zistených 28 druhov netopierov, ktoré sú výlučne hmyzožravé, až na raniaka obrovského (Nyctalus lasiopterus), ktorý dokáže uloviť aj menšie druhy vtákov. V rámci našej územnej pôsobnosti bolo zistených 26 druhov. Chýbajú už iba dva druhy a to lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersi) a podkovár južný (Rhinolophus euryale), čo sú typické druhy obývajúce krasové oblasti.
Vihorlatské vrchy a ich predhorie predstavujú jedno z najlepšie preskúmaných území z hľadiska chiropterofauny. Viac ako 50 rokov sa výskumu netopierov v tejto oblasti venoval bývalý zoológ Zemplínskeho múzea Mgr. Štefan Danko.
Zimné obdobie predstavuje dlhé nepriaznivé časové obdobie, ktoré niekoľko druhov našej fauny prečká zimným spánkom tzv. hibernáciou. Netopiere tomu nie sú výnimkou. Hoci nepatria medzi pravých zimných spáčov ako napr. syseľ alebo svišť, toto obdobie prečkávajú znížením aktivity resp. hibernáciou na zimoviskách. Od polovice novembra sa presúvajú do podzemných priestorov jaskýň, pivníc, štôlní a pod., kde prečkávajú nepriaznivé obdobie v stabilných mikroklimatických podmienkach podzemia. Jednotlivé druhy vyžadujú rozličné teploty prostredia počas hibernácie. Telesná teplota netopierov klesá v tomto období na 1°C až 10 °C v závislosti od prostredia. Srdcová činnosť sa spomalí z 500 až 800 tepov počas aktívneho letu, len na štyri tepy za minútu. Dýchanie klesne z 300 až 400 vdychov na 5 až 20 vdychov za minútu. V takomto stave prečkávajú netopiere zimné obdobie. Je známe, že netopiere nespia celú zimu, počas teplejších dní sa prebúdzajú, lovia a môžu zmeniť aj zimovisko. Výskumy dokazujú, že netopiere sa počas zimného obdobia môžu prebudiť (zahriať) v tzv. dvoch formách. Pri normotermnom zahriatí vzrastie telesná teplota o viac ako 25°C a pri studenom zahriatí je to menej ako 15°C. Pri prebudení netopiere reagujú častejšie studením zahriatím, ktoré im stačí na spustenie zmyslových systémov, aby vyhodnotili riziká prebudenia. Vďaka tomuto mechanizmu netopiere šetria s tukovými zásobami a vedia ľahšie prečkať zimné obdobie. Netreba zabúdať na to, že aj časté „studené“ prebudenie netopierov ich stojí určitú energiu a niekedy aj život.
V našej územnej pôsobnosti zimuje 16 druhov netopierov: podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier vodný (Myotis daubentonii), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier alcathoe (Myotis alcathoe), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier riasnatý (Myotis nattereri), netopier Bechteinov (Myotis bechteinii), netopier veľký (Myotis myotis), netopier Blythov (Myotis blythii), večernica pozdná (Eptesicus serotinus), večernica severská (Eptesicus nillsonii), ucháč sivý (Plecotus austriacus), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a uchaňa čierna (Barbastella basbastellus).
Vihorlatské vrchy a ich okolie poskytujú netopierom vhodné zimné úkryty v podobe menších pseudojaskýň, hlavne v oblasti tzv. Humenského krasu, kde medzi významné zimovisko patrí Brekovská jaskyňa. Medzi ďalšie významnejšie zimoviská patrí jaskyňa Vyšná Hurka I, štôlne v dolinách Vihorlatu a rôzne pivničné priestory, ktoré sa monitorujú v zimnom období.
Netopier Blythov (Myotis blythii), Foto: M. Danilák
Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), Foto: M. Danilák
Uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), Foto: M. Danilák
Večernica severská (Eptesicus nillsonii), Foto: Z. Argalášová
Štefan Danko, zoológ, ktorý sa viac ako 50 rokov venoval výskumu netopierov vo Vihorlatských vrchoch, Foto: Z. Argalášová