Zimné sčítanie vodného vtáctva je medzinárodným monitorovacím programom, ktorý sa zameriava na zistenie početností populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Cieľom tohto sčítania je zistiť základné údaje o početnostiach zimujúceho a migrujúceho vodného vtáctva, určiť trendy jednotlivých populácií a odhadnúť významnosť lokalít zimovania pre populácie sledovaných druhov. Zistené údaje slúžia ako podklad pre praktickú ochranu populácií jednotlivých druhov a ich biotopov, ale aj na vyhodnotenie vplyvu rôznych zásahov do vodných tokov. V našej územnej pôsobnosti sa nachádzajú významné zimoviská vodného vtáctva na Slovensku, akými sú Vodná nádrž Zemplínska Šírava a rybničná sústava Senianske rybníky, ktoré sú zároveň aj jednou zo 14-tich Ramsarskych lokalít na Slovensku.
Zimné sčítanie vodného vtáctva sa na Slovensku realizuje od roku 1991 (s touto aktivitou sa začalo v r. 1967 v celej Európe a čiastočne aj na Slovensku). V súčasnosti ho zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR. Zimné sčítanie sa vykonáva od októbra do apríla. V januári sa realizuje medzinárodný termín sčítania. Tento rok to pripadalo na víkend 13. a 14. januára, ale sčítať sa mohlo už týždeň pred a týždeň po tomto termíne.
V územnej pôsobnosti Správy CHKO Vihorlat sme v tomto roku sčítavali vodné vtáctvo na rieke Laborec, Uh, Okna, VN Zemplínska Šírava, rybničnej sústave Senianske rybníky a množstvo menších vodných nádrží ako rybníky pri obci Petrovce, Koromľa, Orechová, Pozdišovce, Parchovany, Kusín, Nižná a Vyšná Rybnica, jazero Morské oko, výpustný kanál Zemplínskej Šíravy a kanál Veľké Revištia – Bežovce.
Počas sčítania sme zaznamenali 31 druhov vodných a pri vode žijúcich vtákov. Najpočetnejším druhom bola kačica divá (Anas platyrhynchos) v počte 12 090 jedincov a hus bieločelá (Anser albifrons) v počte 2 362 jedincov. Najviac jedincov a druhov bolo zistených na Zemplínskej Šírave, ktorá nebola celá zamrznutá. Zimovalo tam 15 143 jedincov, najpočetnejšie kačica divá 11 350 jedincov, hus bieločelá 1 700, ale početné boli aj hlaholky severské (Bucephala clangula) 594 jedincov a 388 jedincov potápky chochlatej (Podiceps cristatus). Zo zaujímavých druhov sme na tejto vodnej nádrží pozorovali potápače prostredné (Mergus serrator), potáplicu strednú (Gavia arctica), turpany tmavé (Melanitta fusca), potápače biele (Mergellus albellus), potápače veľké (Mergus merganser) a chochlačky morské (Aythya marila). Senianske rybníky boli počas sčítania zamrznuté a bolo tam len zopár jedincov vodného a pri vode žijúceho vtáctva ako volavka popolavá (Ardea cinerea), beluša veľká (Ardea alba) či strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus). Nakoľko v dôsledku pomerne teplej zimy sa tu počas celého obdobia zdržiavali aj početné kŕdle žeriavov popolavých, ktorých niekedy bolo vidieť zbierať potravu na kukuričných poliach aj viac ako 3 000 jedincov. Na rieke Okna vytekajúcej z Morského oka bol pozorovaný len jeden vodnár potočný (Cinclus cinclus), typický obyvateľ horských a podhorských vodných tokov, čo bolo zrejme spôsobené nezamrznutými prítokmi, kde pravdepodobne zimovali ďalšie jedince. Zaznamenané boli aj dve močiarnice mekotavé (Gallinago gallinago) na kanály Veľké Revištia – Bežovce, ústiaceho do rieky Uh.
Okrem spomínaných druhov boli pozorované aj rybáriky riečne (Alcedo atthis), kačice ostrochvosté (Anas acuta), kačice chrapky (Anas crecca), kačice hvízdarky (Anas penelope), kačice chripľavky (Anas strepera), chochlačky sivé (Aythya ferina), chochlačky vrkočaté (Aythya fuligula), lysky čierne (Fulica atra), naše najväčšie dravce orliaky morské (Haliaetus albicilla), čajky smejivé (Chroicocephalus ridibundus), tzv. skupina veľkých čajok (Larus cach./mich./arg.), čajky sivé (Larus canus) ale aj kormorány veľké (Phalacrocorax carbo).