Vihorlat je bohatý na mnohé prírodné krásy a zaujímavosti. Okrem majestátnych bukových lesov, jazera Morské oko a dominantných brál Sninského kameňa má aj zaujímavé a nevšedné rašeliniská ukryté v tichých lesných zákutiach vihorlatských lesov.
V severnej časti CHKO Vihorlat sa nachádzajú rašeliniská Postávka, Hypkania, Ďurova mláka. V južnej časti Vihorlatu nájdeme jediné rašelinisko Pod Tŕstím. Predstavuje jedinú lokalitu s výskytom slatinných spoločenstiev v južnej časti Vihorlatu a výskytom chráneného východokarpatského endemitu mliečnika Sojakovho (Tythimalus sojakii), ktorý môžeme v tomto období vidieť kvitnúť. Na Slovensku rastie len v Bukovských vrchoch a Vihorlate, kde má viacero lokalít najmä v hrebeňovej časti.
Rašeliniská sa prvotne vyvinuli ako jazierka v nádržiach, ktoré sa vytvorili v údoliach vyerodovaním mäkkých hornín a posunutím materiálu pri zosuvoch, ktoré boli vo Vihorlate veľmi časté. Pôvodne jazierka neboli veľmi hlboké, pretože suťový materiál, ktorý údolie zahradil, bol pre vodu dobre priepustný. Plytké jazierka zarastali veľmi rýchle vodným rastlinstvom, ktoré po odumretí dalo vznik slatinnej rašeline.
Rozloha rezervácie Pod Tŕstím je 7,40 ha, z toho slatinné spoločenstvá zaberajú 1,85 ha. Rastlinstvo tvoria spoločenstvá prechodných rašelinísk a slatín. Vyznačuje sa pôvodnou druhovou pestrosťou a nájdeme tu ostricu prosovú (Carex panicea), ostricú žltú (Carex flava), pichliač močiarny (Cirsium palustre), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) a iné.
Vývoj rašelinísk je ohrozovaný zvýšeným zarastaním druhom bezkolenca belasého ako aj sukcesným zarastaním krovitými vŕbami, čo ohrozuje existenciu vzácnych a ohrozených druhov rastlín. Pre zachovanie rašelinných ekosystémov sa v rámci praktickej starostlivosti o chránené územia zabezpečuje pravidelné kosenie lokalít v čase kvitnutia bezkolenca, ako aj pravidelné čistenie lokalít od náletových drevín a odstranenie biomasy mimo plochy rašeliniska.