Bobor európsky (Castor fiber) je viazaný na vodu a osídľuje tečúce a stojaté vody všetkých kategórií. Jeho šírenie je spojené aj s potravnou ponukou, ktorá ak je vyhovujúca, tak bobor vystupuje aj do horských potokov a nevyhýba sa ani zastavaným územiam. Vo veľkých a stredne veľkých tečúcich vodách „vyžaduje“ bobria rodina približne jeden kilometer dĺžky toku. V malých potokoch sa jej revír rozprestiera na 3 – 5 km v závislosti od disponibilných zásob potravy. Bobra môžeme označiť aj za ekosystémového inžiniera, ktorý svojou činnosťou pretvára krajinu a má na ňu zaujímavý hydrologický vplyv, a to tak na kvantitatívne, ako aj na kvalitatívne ukazovatele. Bobrie hrabanie nôr, kanálov a zaplavovanie rozsiahlych území významne menia charakter a vzhľad brehovej línie toku alebo vodnej plochy. Svojou činnosťou dokážu zlikvidovať škodlivé následky meliorácií krajiny. Bobria činnosť je motivovaná inštinktom neustále zlepšovať životné podmienky príslušníkom svojej rodiny, pričom výrazne vplýva aj na životné podmienky iných živočíchov a rastlín. Stínajú spravidla mäkké dreviny, aby sa dostali ku kôre a tenkým výhonkom, ktoré sú v zime ich hlavným zdrojom potravy. Okrem toho konáre používajú ako materiál na svoje stavby. Vo viacerých oblastiach areálu je pobyt bobra podmienený výskytom vŕby a topoľa. Na území SR nevykazuje takú prísnu väzbu. Zhrýzavá aj ihličnaté stromy, aj keď zriedkavo. Veľmi obmedzene hryzie javorovec jaseňolistý (Acer negundo) a agát biely (Robinia pseudoacacia). Bobor je schopný odstraňovať stromy, ale aj celé porasty, pomocou dlhodobého zaplavenia územia.

    Bobor európsky je na Slovensku chránený živočích a podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, je zaradený v prílohe č. 4. Je teda druhom európskeho významu, na ochranu ktorého sa vyhlasujú chránené územia. Jeho stanovená spoločenská hodnota je 2 000 €. Je najväčším európskym hlodavcom, ktorý môže vážiť od 11 do 30 kg. Bobor je silne teritoriálny a monogamný cicavec. Párenie prebieha v mesiacoch január až marec. Po približne 105-107 dňoch samica rodí 2 – 5 vidiacich a osrstených mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia a o rok starší súrodenci.

   Bobor mal pôvodne kontinuálny areál rozšírenia naprieč celou Euráziou od Britských ostrovov až po východnú Sibír v celom pásme listnatých a ihličnatých lesov. Údoliami vodných tokov prenikal ďaleko na sever do pásma tundry a na juh do stepného pásma. Neregulovaným lovom v 19. storočí sa v Európe zachovali iba štyri izolované populácie. Na území Slovenska bol posledný jedinec ulovený v roku 1858 na Žitnom ostrove. Od roku 1977 začal na naše územie postupne prenikať z Rakúska, o čom svedčí aj prvý nález potvrdzujúci opätovný výskyt na Slovensku, z územia z Jakubovských rybníkov z Borskej nížiny. Od roku 1981 začali na naše územie prenikať aj jedince z Poľska, ktoré sa k nám šírili po povodí Ondavy. V súčasnosti bobor obýva všetky vhodné biotopy a stále sa šíri. Z vyhynutého živočícha sa v priebehu niekoľkých desaťročí stal bežnejší druh našej fauny, ktorý si stále vyžaduje ochranu, pretože jeho miesto v prírode ako eko-staviteľa je nenahraditeľné a navyše, robí to úplne zadarmo. Lokality s výskytom bobra menia svoj charakter a s príchodom bobra sa po jeho činnosti nasťahujú na lokalitu rôzne iné druhy rastlín a živočíchov. V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o vodozadržných opatreniach, tvoria a pripravujú sa rôzne projekty, plány a pritom bobor nám to všetko robí zadarmo už pár rokov, stačí to iba nejako usmerňovať.

   Bobor európsky na našom území niekoľko rokov absentoval, prípadne jeho rozšírenie bolo riedke, a preto s ním človek neprichádzal tak často do kontaktu ako je to teraz. Po návrate bobra si veľa ľudí myslí, že patrí medzi nepôvodné živočíchy a nemá tu čo robiť, pritom bobor je náš pôvodný druh, len nie sme na jeho prítomnosť zvyknutí. Mnohým ľuďom môže spôsobovať aj škody na drevinách v záhradkách, sadoch a pod. Keďže ide o chráneného živočícha podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, poškodený môže podľa § 97 až § 102 príslušného zákona požiadať o náhradu škody za predpokladu splnenia požadovaných podmienok zabezpečenia majetku voči škodám.

Autor: Štefan Danko

Bobrom vytvorená mokraď