Koniec zimy a začiatok jari je okrem vtáčej migrácie spojený aj s vyznávaním lásky medzi vtáčími druhmi. Rovnako je tomu aj pri sovách. Už teraz sa pomaly začína obdobie jarného toku, prírodou sa nesú typické zvuky tokajúcich sov. V našej územnej pôsobnosti bolo zistených 8 druhov sov – kuvik obyčajný (Athene noctua), myšiarka močiarná (Asio flammeus), myšiarka ušatá (Asio otus), plamienka driemavá (Tyto alba), sova dlhochvostá (Strix uralensis), sova lesná (Strix aluco), výr skalný (Bubo bubo), výrik lesný (Otus scops). Pre viacero druhov sme v posledných rokoch inštalovali niekoľko desiatok búdok, ktoré sú úspešne obsadzované.

Kuvik obyčajný (Athene noctua)

Je to malá sovička obývajúca nížiny a kotliny zväčša južného Slovenska. Kuvik obyčajný predstavuje synantropný druh skoro výlučne viazaný na dedinské sídla s hospodárskymi budovami, maštaľami, skladmi ale obýva aj opustené a rozpadávajúce sa rodinné domy, výnimočne hniezdi v dutinách panelákov. Potravne je viazaný na otvorenú, parkovú až stepnú krajinu, kde loví svoju korisť, ktorú predstavuje hmyz v podobe rovnokrídlovcov, nočných motýľov, chrobákov, ale veľmi rád konzumuje aj dážďovky či drobné zemné cicavce. Loví výlučne na zemi, preto je závislý na nízkom trávnatom podraste. Je typickým synantropným druhom, ktorého ohrozuje intenzifikácia poľnohospodárstva, monokultúry plodín, rôzne technické pasce v podobe nádrží na vodu, rôzne rúry a pod.

Foto: Štefan Danko

Myšiarka močiarka (Asio flammeus)

Táto sova obýva otvorenú krajinu s vlhkými lúkami, mozaikovitými krovinami či drevinami v blízkosti rôznych vodných plôch či rybníkov. V minulosti tento druh hniezdil v blízkosti NPR Sennianske rybníky vo vlhkých a podmáčaných lúkach, no v súčasnosti v tejto oblasti iba príležitostne zimuje. Je to jediný druh sovy, ktorý si upravuje hniezdo, nakoľko sovy hniezda nestavajú. Nakoľko táto sova hniezdi v porastoch vlhkých lúk, jej hniezdenie je ohrozené kosbou. Druh je ohrozovaný najmä stálym úbytkom potencionálnych hniezdnych biotopov vplyvom odvodňovania mokradí, ničením pôvodných hniezdnych biotopov a predáciou.

Foto: Štefan Danko

Myšiarka ušatá (Asio otus)

Myšiarka ušatá je veľmi podobná myšiarke močiarnej. Na rozdiel od nej, patrí myšiarka ušatá k najpočetnejším sovám, ktorá obýva hlavne otvorenú krajinu, no vystupuje až do nadmorskej výšky 1600 m n. m. Na hniezdenie využíva hniezda dravcov, krkavcovitých vtákov a veľmi rada obýva aj poskytnuté búdky. Hniezdi v otvorenej krajine, parkoch, záhradách, dedinách a mestách, kde mláďatá žobronia o potravu pískaním a to zvykne prekážať obyvateľom. Koncom jesene a v zimnom období sa tieto sovy zoskupujú do kŕdľov a zhromažďujú sa na tzv. denných zhromaždiskách, ktoré vo väčšine predstavujú ihličnaté stromy. Práve výrubom stromov v zimnom období sú tieto sovy ohrozené.

Foto: Štefan Vozárik

Plamienka driemavá (Tyto alba)

Naša najkrajšia sova, ktorá je viazaná na ľudské sídla. Vhodné biotopy pre túto sovu predstavujú hlavne poľnohospodárske budovy a rôzne iné podobné objekty. V minulosti hniezdila aj v kostolných vežiach, ale z dôvodu zabezpečovania kostolov pred holubmi, tam v súčasnosti už nehniezdi. Z bežnej sovy sa stála vzácna. Plamienka driemavá je ohrozená rovnako ako väčšina synantropne žijúcich sov intenzifikáciou poľnohospodárstva, dopravou a predačným tlakom. Jej hniezdna početnosť sa dá ovplyvňovať inštaláciou špeciálnych búdok s ochranným golierom pred vniknutím predátorov. Plamienka driemavá môže hniezdiť aj trikrát do roka v závislosti od dostupnej potravy.

Sova dlhochvostá (Strix uralensis)

Sova dlhochvostá alebo tiež nazývaná „uralka“ sa vyznačuje typickým dlhým chvostom. Obýva zmiešané a listnaté lesy, zväčša bučiny, kde hniezdi v dutinách, zlomoch, hniezdach dravcov či vyvesených búdkach. Jej sfarbenie varíruje od svetlo škvrnitého až po tmavo škvrnité. Počet vajec v znáške rovnako ako pri všetkých sovách je ovplyvnený potravnou ponukou. Pri uralke je to hlavne hrdziak lesný a ryšavka žltohrdlá. V čase hniezdenia, resp. pri odchove mláďat je sova dosť agresívna a napáda votrelcov v blízkosti hniezda, teda niekedy aj nič netušiaceho človeka, ktorý ide okolo. V zimnom období sa zdržuje na hniezdisku, pri nedostatku potravy a silnejšej zime sa môže zdržiavať aj na nížine. Sovu dlhochvostú ohrozuje najmä ťažba starých porastov a zánik hniezdnych možností.

Foto: Štefan Danko

Sova obyčajná (Strix aluco)

Ďalšia sova obývajúca zmiešané a listnaté porasty, ale môžeme ju nájsť aj v ihličnatých porastoch. Môže obývať aj parky, záhrady, aleje, cintoríny a pod. Sova obyčajná má premenlivé sfarbenie, od hrdzavo hnedej až po šedavo hnedú, na celom tele tmavo škvrnitú, jemne čiarkovanú a vlnkovanú. Hniezdi prevažne v dutinách starých stromov, ale aj vo väčších búdkach, na povalách starých budov, vo výklenkoch stavieb, niekedy i v starých hniezdach dravcov. Sova obyčajná je veľmi univerzálny predátor a má veľmi pestré zloženie potravy, od cicavcov, cez množstvo vtákov, plazy, obojživelníky, chrobáky, rovnokrídlovce či dážďovky. Ohrozená je najmä zánikom hniezdnych možností.

Výr skalný (Bubo bubo)

Výr skalný je najväčšia sova na svete, vyniká uškami na hlave a oranžovo-červenými veľkými očami. Obýva lesné komplexy, lomy, vetrolamy, či skalné zrúcaniny. Pár je silne viazaný na svoje hniezdisko a silne si ho obhajuje. Tok výrov za lepších klimatických podmienok môže začať už v decembri, ale obvykle vo februári až marci, kedy sa zamec ozýva hlasným a výrazným „hú“ viackrát po sebe. Výr skalný loví v kultúrnej krajine. Korisť loví od veľkosti myší až po líšku. Dokáže uloviť aj iné druhy sov či denných dravcov. V minulosti bol ohrozený lovom, nakoľko lovil aj úžitkovú malú zver.

Foto: Štefan Vozárik

Výrik obyčajný (Otus scops)

Strediskom výskytu tejto sovy je Stredomorie. Je to sťahovavý druh, na Slovensku obýva zväčša teplejšie južnejšie oblasti. Výrik obyčajný je maličká sova s kryptickým sfarbením. Vyhľadáva najmä riedkolesia, ovocné sady, aleje, parky, záhrady, vinice a pasienky so solitérnymi stromami. Hniezdi v dutinách, búdkach ale najnovšie sú známe aj hniezdenia z múrov panelákov a domov. Loví prevažne hmyz, hlavne väčšie druhy chrobákov, motýľov, mäkkýšov i červov. Hoci jeho výskyt je udávaný z teplejších oblastí Slovenska, z roku 2021 je známy údaj o hniezdení z Bobroveckej doliny zo severného Slovenska, kedy výrik lesný hniezdil v dutine buka. Najväčšie ohrozenie pre neho, je strata lovných biotopov a chemizácia prostredia, ktorá výrazne ovplyvňuje jeho potravnú zložku.

Text: Martin Danilák, zoológ správy CHKO Vihorlat

Zdroje: Harvančík, S. 2009: Sovy Slovenska v fotografii. Dansta. 136 s.