Invázne druhy rastlín sú špecifické predstavujú na mnohých plochách v obciach pod Vihorlatom vážnu hrozbu ich odstraňovanie je častokrát veľmi náročné a vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy. Ich účinná eliminácia bude možná len vtedy, až keď každý z nás preberie svoju zodpovednosť a zabezpečí likvidáciu týchto inváznych rastlín na svojich pozemkoch.
Invázne druhy rastlín boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a iných výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. Dokážu sa rýchlo množiť vegetatívnym spôsobom, napríklad podzemkami, alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách a nezriedka zasahujú aj do cenných pôvodných rastlinných spoločenstiev. Okrem pohankovca japonského, patrí do zoznamu inváznych nepôvodných druhov rastlín napríklad aj glejovka americká, bolševník obrovský, ambrózia palinolistá, zlatobyľ kanadská.
V spolupráci s Základnou a materskou školou Štefana Ďurovčíka v Palíne sme zrealizovali odstraňovanie pohankovca japonského a expanzívne sa šíriacu slnečnicu hľuznatú na lokalite v obci Remetské Hámre pred vstupom do územia CHKO Vihorlat.
Na konci dediny Remetské Hámre pri Hámorskom potoku sa nachádza plocha, ktorá zároveň slúži ako oddychová zóna. Na lokalite sme v jari v spolupráci s občianskym združením Telekia a Urbárskou a pasienkovou spoločnosťou Remetské Hámre vysadili pri potoku ovocné stromy. V posledných rokoch, prevažne pri brehu potoka sa na lokalite rozšírila slnečnica hľuznatá a pohankovec japonský.
Žiakom sme pred brigádou spravili v škole prednášku o inváznych rastlinách s názornou ukážkou niektorých druhov a o týždeň sme vyrazili na lokalitu. Žiaci usilovne vytrháli z celej plochy slnečnicu aj pohankovec. Na záver symbolicky na lokalite zasadili lipu. Aktivitu plánujeme opakovať aj na budúci rok.
Invázne a expanzívne sa šíriace druhy rastlín sú špecifické tým, že rastú na plochách, kde nie je zabezpečované udržiavanie pozemkov kosením alebo pastvou. V tejto súvislosti ŠOP SR vyzýva vlastníkov pozemkov a samosprávy k zabezpečeniu pokosenia týchto plôch práve v období, kým zlatobyle nezačnú vytvárať semená a nedôjde k rozšíreniu na ďalšie plochy. Kosenie či mulčovanie porastov zlatobyle v čase pred kvitnutím rastlín je najúčinnejším spôsobom zamedzenia ich ďalšieho šírenia.
Povinnosť starostlivosti o pozemky vyplýva z legislatívy na ochranu poľnohospodárskych pozemkov, ale aj zo zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (zákon č. 150/2019 Z.z. ako aj vyhláška č. 450/2019 Z.z.), ktorý platí od roku 2019 a preberá povinnosti, ktoré boli predtým definované v zákone o ochrane prírody a krajiny.
Viac o problematike inváznych druhov a spôsoboch odstraňovania nájdete na stránke Štátnej ochrany prírody SR – https://invaznedruhy.sopsr.sk/. Stránka obsahuje aj systém rýchleho varovania, prostredníctvom ktorého je možné nahlasovať výskyt niektorých inváznych druhov.
Viac informácií sa dozviete aj v diskusii v relácii RTVS Komentáre dňa na tomto linku