Na lokalitách sa realizuje každoročný aktívny manažment, prvýkrát sa začali kosiť v roku 2003. Ak by sa nekosili, postupne by zarástli bujnou vegetáciou s prevahou bezkolenca belasého a vrbinami, ktoré z rašelinísk neúmerne odčerpávajú vodu, ktorá je nesmierne dôležitá pre existenciu rašelinísk. Cieľom realizácie manažmentu je zlepšenie stavu rašelinísk tak, aby vyhovoval rastlinným spoločenstvám a rastlinným druhom, ktoré sú na nich cenné.
Prvotne sa vyvinuli ako jazierka v nádržiach, ktoré sa vytvorili v údoliach vyerodovaním mäkkých hornín a posunutím materiálu pri zosuvoch, ktoré boli vo Vihorlate veľmi časté. Pôvodne jazierka neboli veľmi hlboké, pretože suťový materiál, ktorý údolie zahradil, bol pre vodu dobre priepustný. Plytké jazierka zarastali veľmi rýchlo vodným rastlinstvom, ktoré po odumretí dalo vznik slatinnej rašeline. Ukončenie procesu zániku jazera dobre dokumentuje najsevernejšie rašelinisko Postávka. Plocha s výmerou 1,6 ha je zo strán ohraničená andezitovými svahmi, na južnej strane podmáčaná prameňmi. Maximálna hĺbka pôvodného jazera bola 21 m. Povyše Postávky je ďalšie zaniknuté jazero – rašelinisko Hypkania s výmerou 2,3 ha, ktoré malo maximálnu hĺbku 10,8 m. Je podmáčané prameňom na juhozápadnom okraji. Voda preteká rašeliniskom smerom k severnému okraju, kde je umelo vytvorené vzdutie.
Vývojovo najmladší slatinno-rašelinový typ je Ďurova mláka. Rašelinisko v prírodnej rezervácií ma výmeru 0,27 ha a je vo Vihorlate najmenšie, vyvinulo sa v terénnej depresií. Rastie tu aj vzácny druh vihorlatskej flóry vstavačovec Rutheov (Dactylorhiza ruthei).
Prírodná rezervácia Pod Tŕstím predstavuje jedinú lokalitu s výskytom slatinných spoločenstiev v južnej časti Vihorlatu. Jej rozloha je 7,40 ha z toho slatinné spoločenstvá zaberajú 1,85 ha.
Okrem uvedených jazier sa v pohorí Vihorlat nachádzajú mnohé ďalšie, ktorých vonkajší obrys je už ťažko rozoznateľný a proces ich zániku možno pokladať za ukončený.