Zaujímavosťou v dedinke Beňatina v okrese Sobrance je jazierko s krásnou tyrkysovo modrou vodou. Návštevníci mu dali mnoho vzletných mien  – „Plitvické jazerá“, „Malé Chorvátsko“. Vzniklo po ukončení ťažby vápenca v kameňolome, v jeho okolí sa nachádza zaujímavá travertínová stena, na ktorej je otlačok, ktorý vraj pripomína veľrybu. Mnohí návštevníci prichádzajúci na výlet k jazierku si myslia, že toto je prírodná pamiatka Beňatinský travertín.

Prírodná pamiatka Beňatinský travertín je však ukrytá v lesnom poraste neďaleko Beňatinského kameňolomu. Vyhlásená bola v roku 1989 na ochranu geologického odkryvu, ktorý predstavuje profil najvýchodnejšie položeného travertínu na Slovensku. Tento odkryv bol objavený pri stavbe lesnej cesty, ktorá popri ňom vedie. Tvorba travertínu pokračuje aj v súčasnosti. V okolí prírodnej pamiatky môžeme nájsť skameneliny amonitov, lastúrnikov a rôznych mäkkýšov.

Beňatinská veľryba

Známa „Beňatinská veľryba“, nachádzajúca sa pri jazierku, je podľa historiek odtlačok tela veľryby. Názov „veľryba“ je obrazný, otlačok veľryby je len kreativita prírody a vznikol vďaka vyzrážaniu do hnedočervena sfarbenými časťami vápencov, ktoré na bledom podklade inej vrstvy vápencov vytvárajú obraz,  ktorý niektorým pripomína veľrybu.

Ako vzniká travertín

Travertín je osobitným druhom vápenatých hornín. Tvorí ho kalcit a aragonit. Chemicky je zhodný s vápencom, odlišujú sa však vekom a pôvodom. Vzniká usadzovaním z prameňov a pramenných potokov s vápenatou vodou. Pramene vyvierajúce z veľkej hĺbky majú zvýšený obsah minerálnych látok, ktoré sa usadzujú po výstupe na povrch. Najviac minerálnych látok sa usadzuje v bezprostrednej blízkosti prameňa, čím sa vytvára travertínová kopa s otvorom uprostred. Minerálne látky sedimentujú veľmi rýchlo, takže pri ponorení rastliny či predmetu sa tieto obaľujú kôrou travertínu, čím sa obalený predmet konzervuje.

Prírodná pamiatka Beňatinský travertín