Hadiar krátkoprstý je v súčasnosti najvzácnejším hniezdiacim druhom dravca na Slovensku. Prvé doložené hniezdenie sa zistilo v Slovenskom krase v r. 1932 (Ferianc 1933). Vo Vihorlatských vrchoch sa jeho monitoringu dlhodobo venuje ornitológ Štefan Danko, s ktorým spolupracujeme pri zisťovaní výskytu a hniezdení. Koncom minulého storočia hniezdili vo Vihorlatských vrchoch štyri páry, v súčasnosti vieme už len o jednom. Celkove sú o rozšírení druhu na Slovensku nedostatočné poznatky a súčasný odhad hniezdnych párov sa pohybuje v rozmedzí medzi 2 až 3.
Je väčší ako myšiak hôrny, so širokou hlavou, veľkými očami a bohatým jemným bledým operením. Má veľké a široké krídla, zo spodnej strany na rozdiel od včelára lesného bez tmavšej kresby. Samec aj samica sú na vrchnej strane hnedo sfarbené. Dolná časť hrdla, hrvoľ a horná časť pŕs je okrovohnedá, ostatná spodná časť tela je belavá. Na spodnej strane chvosta má 3 – 4 nevýrazné pásy. Behák je holý, pokrytý šesťuholníkovými štítkami.
Hadiare k nám prilietajú začiatkom apríla. Páry sú veľmi verné hniezdnemu teritóriu. Hniezdi väčšinou na ihličnatých stromoch (borovica, jedľa), menej na listnatých. Potravu tvoria predovšetkým plazy, tiež obojživelníky a v malej miere vtáky a drobné cicavce. Hady donáša hadiar na hniezdo v hrvoli, pričom ich koniec im trčí zo zobáka. Na jeseň odlieta koncom septembra jednotlivo, alebo v malých skupinkách. Európska populácia zimuje v afrických savanách južne od Sahary.
Na populáciu negatívne vplýva vyrušovanie lesnými prácami v období hniezdenia a výrub stromov. Pre jeho potravnú špecializáciu je dôležité udržiavať lúky a pasienky, ktoré predstavujú loviská hadiarov. Pokles hniezdnych párov spôsobil aj zánik potravných biotopov ich zarastaním hustými krovinami. Úmrtnosť bola zistená aj v dôsledku zásahu elektrickým prúdom na elektrických rozvodoch.
Text a foto: Zuzana Argalášová, Štefan Danko
Hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) Foto: Štefan Danko
Mláďa hadiara krátkoprstého Foto: Štefan Danko
Monitoring v teréne