Slovenská pošta, a.s., vydala 7. júna 2024 poštovú známku „Ochrana prírody: Vihorlatské vrchy – Hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus)“ s nominálnou hodnotou 3,00 €. Hlavným motívom známky je samec, samica, mláďa a vajíčko Hadiara krátkoprstého. Emisia prezentuje Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat.
Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, hárčeka, FDC, FDC pečiatky ako aj rytiny hárčeka, známky a FDC obálky je Mgr. art. Jozef Česla. Autor koncipoval hárček ako pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa s prezentáciou typickej flóry a fauny, ktoré zastupujú významné druhy/endemity nachádzajúce sa v území. Poštová známka rozmerov 54,4 × 44,4 mm vrátane perforácie vyšla vo forme hárčeka s jednou známkou. Známku vytlačila technikou oceľotlače v kombinácii s ofsetom spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 7. júna 2024 a domicilom mesta Michalovce. Motívom FDC je Hadiar krátkoprstý, ktorý drží v zobáku hada. Na pozadí kompozície je použitý pohľad na hlavný a najvyšší vrch Vihorlat, podľa ktorého je pomenovaná aj chránená krajinná oblasť Vihorlat. Doplňujúcimi motívmi sú fázy letu dravca aj so svojou korisťou v pazúroch. Na FDC pečiatke je detail dolnej končatiny „pazúrov“ Hadiara krátkoprstého. Zároveň bola vydaná analogická pohľadnica – carte maximum, ktorej motívom je fotografia Hadiara krátkoprstého s mláďaťom v hniezde. Autorom fotografie hadiara, ktorá bola predlohou návrhu je Štefan Danko. Významný zemplínsky ornitológ, ktorý sa monitoringu hadiara vo Vihorlatských vrchoch venoval niekoľko rokov.
Hadiar krátkoprstý je prísne sťahovavý dravec, ktorý zimuje južne od Sahary. Žije v centrálnej juhozápadnej palearktickej oblasti. Na Slovensko prilieta koncom marca až začiatkom apríla, odlieta najčastejšie v septembri. Obýva teplejšie oblasti s listnatými až zmiešanými lesmi s menšími rúbaňami, lúkami a pasienkami. Obľubuje porasty s borovicou. Hadiar krátkoprstý dosahuje rozpätie krídel 180 centimetrov a váži okolo 1,5 až 2 kg. Samica je väčšia ako samec. Telo je z vrchnej strany tmavohnedé zospodu vo väčšine svetlé, iba hlava, krk a prsia sú tmavé. Má dlhé široké krídla s nápadnými roztiahnutými prstovými letkami. Na svetlom chvoste sú tri tmavé pásy, koncový je širší. Mladé vtáky sú tmavšie s početnejšími škvrnami.
Môžeme ho vidieť ako plachtí nad vhodnými loviskami, kde keď zahliadne potravu, tak sa trepoce na mieste vo vzduchu. Páry sú doživotné a verné svojmu hniezdisku, na ktorom predvádzajú svadobné lety „hojdačkovaním“. Hniezdo si stavia každý rok nové, zväčša na ihličnatých stromoch, najmä boroviciach. Vzhľadom na veľkosť vtáka je hniezdo pomerne malé. Samica znáša jedno, výnimočne dve vajcia, bielej alebo zelenkavej farby, na ktorých sedí 35 dní. Vtáky sú schopné vychovať naraz len jedno mláďa, ktoré opúšťa hniezdo začiatkom augusta. Pohlavnú zrelosť dosahujú tieto vtáky v 3. až 4. roku života. Hadiar krátkoprstý je potravným špecialistom, čo vyplýva aj z jeho názvu. Živý sa takmer výlučne hadmi a jaštericami. Proti hadiemu jedu je imúnny. Výnimočne uloví drobné cicavce či vtáky. Po ulovení hada hlavu odtrhne a určitú časť z neho prehltne, takže pri prinášaní potravy mu zvyšok koristi trčí zo zobáka. Keďže svojou potravou sa špecializuje na určitú potravnú skupinu, je kľúčové zachovanie jeho lovísk, ako sú lúky a pasienky. Hadiar krátkoprstý je v súčasnosti najvzácnejším hniezdiacim druhom dravca na Slovensku. Koncom minulého storočia hniezdili vo Vihorlatských vrchoch štyri páry, v súčasnosti vieme už len o jednom.
Hárček známky prezentujúci CHránenú krajinnú oblasť Vihorlat
Pohľadnica a obálka prvého dňa
Štefan Danko pri monitoringu v teréne Foto: Z. Argalášová