50. výročie Správy CHKO Vihorlat
Zuzana Argalášová, Správa CHKO Vihorlat
Nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou sa vypína impozantné sopečné pohorie Vihorlat. Vo vnútri šumia bučiny, občas sa z kopcov vynoria bralá. Najkrajším skvostom pohoria je najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch – Morské oko, ukryté medzi bučinami. Ani sa nezdá, že prešlo už 50 rokov od vyhlásenia CHKO Vihorlat najmenšej a zároveň najstaršej chránenej krajinnej oblasti na Slovensku. Na správe CHKO Vihorlat pracujem 22 rokov, mala som česť pracovať, spolupracovať a stretnúť sa so zakladateľmi územia a s mnohými, ktorí svojim výskumom a prácou zanechali časovú stopu v jej histórii.
Prvou snahou ochranárov bolo už v 50-tych rokoch 20. storočia časť tohto územia vyhlásiť za chránené územie. V roku 1958 vtedajší Zbor povereníkov schválil požiadavku na zriadenie CHKO Vihorlat – Morské oko. Dôvodov na zriadenie CHKO Vihorlat bolo viac, no ako najdôležitejšiu požiadavku uviedol: „zabezpečiť pre pracujúci ľud priestor na oddych a rekreáciu po práci“. Rozhodol, aby pre využite prírodných scenérií a ostatných funkcií tohto územia bol vypracovaný územný plán regiónu (UPR). V nasledujúcom roku 1959 bol územný plán regiónu schválený a podľa schváleného UPR mala CHKO tvoriť samostatný celok. Aj napriek mnohým snahám o vyhlásenie územia návrh na zriadenie CHKO bol vypracovaný až o 10 rokov neskôr (1969) a po skončení medzirezortného pripomienkovania k návrhu projektu, bola vyhláškou MK SSR č.9 z 28. decembra 1973, vyhlásená CHKO Vihorlat na výmere 29 251 ha v okresoch Michalovce a Humenné. Samotná CHKO o výmere 4 564 ha s ochranným pásmom 24 687 ha patrila k najmenším veľkoplošným územiam Slovenska. V roku 1996 až 1998 pristúpila správa CHKO k prehodnoteniu a spresneniu hraníc. Vyhláškou MŽP SR č. 111 z 19. apríla 1999 bola vyhlásená CHKO v spresnených hraniciach o výmere 17 485 ha bez ochranného pásma.
Územie CHKO v súčasnosti zasahuje do okresov Sobrance, Humenné, Snina a Michalovce a katastrov obcí Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovce, Kolonica, Ladomirov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce.
Hoci CHKO Vihorlat bola vyhlásená už koncom roka 1973, svoju prácu na poli ochrany prírody začala až slávnostným otvorením činnosti správy 12.9.1975 so sídlom v Michalovciach. Prvým riaditeľom CHKO Vihorlat bol prom. pedagóg Ján Verešpej. Správa CHKO mala v doterajšej svojej histórii troch riaditeľov a to prom. pedag. Ján Verešpej, Ing. Ján Terray a Ing. Ladislav Rovňák.
CHKO ako jediná zo správ veľkoplošných chránených území vo svojej 50 ročnej histórii prešla špecifickým vývojom zlučovania a opätovného osamostatňovania. A obe zlúčenia s inými správami sa po čase ukázali ako neefektívne. Už po krátkom budovaní správy na stav pracovníkov 6 (riaditeľ, 2x odborný pracovník, 2x strážca a administratívny pracovník) došlo k 1.1.1981 zlúčeniu správ CHKO Východné Karpaty a Vihorlat so sídlom v Humennom. Toto zoskupenie správ nemalo dlhu trvácnosť a k 1.1.1987 došlo k znovurozdeleniu a osamostatneniu správ s návratom CHKO Vihorlat naspäť do Michaloviec. Dňom 1.3.1997 došlo k opätovnému zlúčeniu dvoch správ CHKO. Pre zmenu to bolo zlúčenie CHKO Vihorlat a CHKO Latorica so sídlom v Michalovciach. Ani toto zlúčenie netrvalo dlho a k dňu 1.7.2000 došlo k rozdeleniu na dve samostatné organizačné jednotky a to CHKO Latorica a CHKO Vihorlat.
Do roku 1975, do vyhlásenia CHKO Vihorlat sa na území nachádzalo len jedno chránené územie CHN Krivec na ochranu hniezdneho biotopu bociana čierneho. Územie je už zrušené a v súčasnosti je súčasťou rezervácie Pralesy Slovenska – lokalita Krivec. Prvé chránené územia sa začali vyhlasovať v roku 1980 – rašeliniská Motrogon, Postávka, Ďurova mláka. V roku 1982 bol vyhlásený Sninský kameň a 1984 najznámejšia rezervácia vo Vihorlate Morské oko. Postupne v ďalších rokoch boli vyhlasované aj ostatné územia.
Správa CHKO mala od vyhlásenia územnú pôsobnosť v okrese Sobrance. V roku 2015 došlo k zmene územnej pôsobnosti. K pôvodnej územnej pôsobnosti bola pridaná časť okresu Michalovce. V súvislosti s touto zmenou pribudlo do územnej pôsobnosti správy ďalších 10 maloplošných chránených území. V rámci národnej sústavy chránených území sa v územnej pôsobnosti Správy CHKO Vihorlat v súčasnosti nachádza 20 maloplošných chránených území. Z toho sú 3 národné prírodné rezervácie, 13 prírodných rezervácií, 2 prírodné pamiatky a 2 chránené areály. Veľkým medzníkom v histórii správy bolo vyhlásenie deviatej najväčšej prírodnej rezervácie na Slovensku Vihorlatský prales. V dôsledku jej vyhlásenia došlo k zániku 9 maloplošných chránených území – NPR Vihorlat, NPR Morské oko, NPR Postávka, NPR Motrogon, PR Jedlinka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Pod Tŕstím, PP Malé Morské oko a PP Sninský kameň. Ochrana týchto území však ostala zachovaná aj s pôvodnými stupňami ochrany a stali sa súčasťou PR Vihorlatský prales. Rezervácia Vihorlatský prales zabezpečuje legislatívnu ochranu lokality Vihorlat – Svetového prírodného dedičstva UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“. Ďalší významný krok v ochrane vihorlatských lesných ekosystémov bol v novembri 2021, kedy vláda SR schválila nariadenie, ktorým sa vyhlásili nové prírodné rezervácie – Pralesy Slovenska. Prírodné rezervácie sú zamerané na ochranu pralesov a pralesových zvyškov. V územnej pôsobnosti Správy CHKO Vihorlat máme celkom 6 lokalít – Beňatinský les, Berdo, Diel, Fedkov, Krivec a Múr.
Záverom by som chcela poďakovať všetkým, ktorí sa na vyhlasovaní CHKO Vihorlat a vyhlasovaní prvých chránených území podieľali, ale aj odborníkom, organizáciám, aktivistom, ktorí pracovali v posledných rokoch na rozšírení, podpore ochrany územia v CHKO Vihorlat a vyhlásení rezervácie Vihorlatský prales a lokalít rezervácie Pralesy Slovenska.
Keď správa CHKO Vihorlat oslavovala 20. výročie vyhlásenia bolo jej popriané čo najmenej ochranárskych zásahov na svojom území a preto si do ďalšej etapy aj my prajeme čo najmenej ochranárskych zásahov, kde musíme prírodu opravovať.
Veľa je v našich rukách a takmer všetko je najprv v našich srdciach – preto oslávencovi prajem udržanie súčasných prírodných hodnôt územia, prosperujúci región a ich obyvateľov, ktorí v značke CHKO uvidia prínos pre ich existenciu.
Prvé logo Správy CHKO Vihorlat, platné do r. 2000
Označovanie hraníc CHKO Vihorlat v roku 1976 zamestnancami správy CHKO Vihorlat a zamestnancom Lesov SR š.p., Foto: Pavol Argaláš
