Aj keď šakal evokuje u mnohých ľudí dojem exotiky, podľa pozorovaní z posledných rokov je už stabilnou súčasťou slovenskej fauny – i na Východoslovenskej nížine. V zozname cicavcov Slovenska je šakal zlatý (Canis aureus Linnaeus, 1758) od roku 1947, ale prvý známy doklad o výskyte šakala na Slovensku  pochádza  z roku 1989, kedy bol ulovený  jeden jedinec pri obci Čierna, okr. Trebišov. Ďalšie údaje o výskyte šakala sú tiež z južného Slovenska (1995 Zlaté Moravce; 1996 Gabčíkovo, 1997 Veľký Krtíš). Postupne sa zvyšoval počet vizuálnych i akustických pozorovaní šakala a to aj z ostatného územia. V roku 2016 sa na celom Slovensku početnosť druhu odhadovala na 155 jedincov.

Pokiaľ ide o status jeho ochrany na Slovensku, tak ten sa v priebehu posledných desiatich rokov trikrát menil. V rokoch 2001 – 2008 bol šakal zlatý celoročne chráneným druhom, v rokoch 2009 – 2013 sa lovil v termíne od 1. septembra do 31. januára. Od 1. januára 2014 je lov šakala povolený v termíne od 1. augusta do konca februára.

Senianska depresia je vo všetkých parametroch vhodným biotopom pre výskyt šakala, či už z hľadiska potravnej ponuky, alebo z hľadiska úkrytových možností. V posledných rokoch sa zvyšuje počet záznamov – hlavne akustických – o výskyte druhu, preto Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Vihorlat nainštalovala fotopasce slúžiace na zber dát o výskyte a pohybe šakalov na tomto území. Snaha sa vyplatila, fotopasce zachytili pohyb šakalov na monitorovanom území, pričom bol zaznamenaný výskyt aj iných druhov napríklad mačka divá, jeleň lesný, jastrab veľký, rybárik riečny a rôzne druhy volaviek aj iných vodných vtákov.

Posledné pozorovania dokazujú nielen vzostup početnosti, ale aj rozšírenie areálu – podľa dostupných údajov sa šakal rozšíril z južných častí na ďalšie územia Slovenska. V súčasnosti sa vyskytuje aj vo všetkých susedných štátoch.

Foto: archív Správy CHKO Vihorlat

Šakal zachytený na hrádzi v NPR Senianske rybníky

Šakaly v rezervácií Senianske rybníky

V krátkom videu si môžete pozrieť život v rezervácií