Nevraživosť voči havranom čiernym v meste Michalovce pokračuje
Nevraživosť obyvateľov mesta Michalovce voči havranom čiernym pokračuje. Počas víkendu sme boli privolaní Políciou SR k dvom zastreleným havranom na ul. Murgašova. Ulica Murgašova je jednou z ulíc, kde si havrany plašením z hlavného parku vytvárajú v malom parčíku každoročne hniezda.
Obyvatelia mesta Michalovce už niekoľko rokov bojujú s havranmi. Vadí im, že havrany vyberajú z košov odpadky a trusom špinia lavičky v hlavnom mestskom parku. Najviac ich ale trápi havraní škrekot.
Havran (Corvus frugilegus) je čierno sfarbený krkavcovitý vták, ktorého domovom u nás boli v minulosti najmä poľné lesíky a vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. Preto bol jeho starší názov havran poľný. Kedysi bežný druh prítomný takmer pri každej dedine a hniezdiaci v mnohých lesíkoch, dnes sa koncentruje do miest. Dnes už takmer celá populácia na východnom Slovensku hniezdi výlučne v intravilánoch obcí a miest, napríklad v Michalovciach, Čiernej nad Tisou, Košiciach alebo Poprade. Kedysi prenasledovaný škodca na poliach je dnes nevítaným hosťom obyvateľov miest, ktorého sa snažia mnohé samosprávy vyhnať z parkov.
Havran je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny chráneným druhom. Nesmie sa zabíjať ani rušiť počas hniezdenia, na zhadzovanie hniezd alebo plašenie je potrebná výnimka ministerstva životného prostredia.
Mesto Michalovce sa snaží už roky bojovať proti havranom. Najväčší problém spôsobovali havrany v Parku mieru, kde bola početná kolónia, v tom čase to však bola jediná kolónia v meste a preto aj problém jedinej lokality. Mesto nainštalovalo akustické plašiče, povolalo do boja dravcov, každoročne zhadzuje hniezda pomocou techniky a môže sa zdať, že čiastočne úspešne, s nimi bojuje, no žiaľ žiadna z týchto metód na tieto vtáky nezaberá. Neúčinné je aj radikálne pílenie konárov. Ide len o krátkodobé riešenie, na jeden či dva roky. Takto ošetrené stromy predstavujú pre havrany neskôr oveľa výhodnejšie hniezdiace možnosti. Havrany však z mesta a ani z Parku mieru neodišli, len sa presťahovali do iných lokalít. Kým v roku 2010 a 2011 hniezdili havrany len v parku (v roku 2011 tam hniezdilo 274 párov) od roku 2012 sa už kvôli plašeniu a zhadzovaniu hniezd rozpŕchli po meste a hniezdia na ďalších 12 lokalitách, menšiu kolóniu vytvorili na ulici Užhorodská a Sobranecká. Celková početnosť hniezdnej populácie sa však za posledné roky neznížila ale mierne stúpla v minulom roku bolo napočítaných 362 hniezd. Z toho v hlavnom mestskom parku bolo 192 hniezd, ulica Užhorodská/Sobranecká 106 hniezd, zvyšok boli hniezda na rôznych uliciach v meste. Význam „protihavraních“ opatrení je preto diskutabilný, pretože z jedného miesta sa problém rozšíril na mnoho ďalších a to aj priamo na sídliská. Čiastkový úspech môže byť zaznamenaný len pri poklese počtu hniezdiacich párov v mestskom parku.
Podľa nášho názoru sa nedá nad havranmi „zvíťaziť“. Dôvodom je aj ich inteligencia. Na všetky možné odplašovacie prostriedky si totiž pravdepodobne po čase zvyknú a svoje hniezda tu postavia opäť. Ak sa bude pokračovať v prenasledovaní havranov, ich populácia sa bude naďalej trieštiť, budú vznikať nové kolónie medzi bytovkami, pri školách a v parkoch, čo znamená aj viac konfliktov a väčší počet nespokojných obyvateľov mesta. Rozumné by bolo rozhodnúť sa ponechať im miesta, kde sú dlhodobo zvyknutí a ďalšie 2–3 lokality, ktoré v súčasnosti obsadzujú. Tu by mohli nerušene hniezdiť a v ostatných lokalitách zákonnými prostriedkami plašiť. Niektorí by ich z mesta vysťahovali úplne, no pokiaľ budú mať v meste dostatok potravy a vhodné podmienky na hniezdenie, nikdy z neho neodídu. Všetkým obyvateľom v meste sa nedá vyhovieť a havranovi sa nedá rozkázať a vyhradiť priestor, ktorý vyhovuje len nám. Preto je vhodné nájsť kompromis a rešpektovať ho. Ak však budeme naďalej s nim bezhlavo bojovať tak boj s nimi bude len dlhý „boj“ s veternými mlynmi.