S príchodom chladnejších mesiacov je možno v prírode pozorovať postupný, ale evidentný pokles počtu vtáčích druhov. Lesy, lúky i mokrade pomaly tíchnu, sťahovavé druhy sa postupne vytrácajú a objavujú sa migrujúce druhy, ktoré sú mimo migrácie u nás zriedkavé. Aj keď je v prírode relatívne ticho, niekoľko vtáčích patriotov zostáva u nás aj počas zimy a vyskytujú sa i priamo v intravilánoch obcí, či miest. V parkoch, na cintorínoch, alebo v kroví pri záhradách sú relatívne bežné ďatle, hlavne ďateľ veľký (Dendrocopos major), rôzne druhy sýkoriek a stehlíkov,  drozdy – čierny (Turdus merula), trskotavý (Turdus viscivorus), čvikotavý (Turdus pilaris), brhlík lesný (Sitta europea), pinka lesná (Fringilla coelebs), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), sojka škriekavá (Garrulus glandarius), sovy – hlavne myšiarky ušaté (Asio otus), ktoré zvyknú cez deň odpočívať na konároch ihličnatých stromov. Popri týchto pre našu krajinu bežných druhoch je možné v okolí ľudských sídiel zazrieť  i zatúlancov z vyšších zemepisných šírok napríklad pinky severské (Fringilla motifringilla), chochláče severské (Bombicilla garrulus), krivonosy.

     Druhové zloženie zimujúcej avifauny je oveľa rozmanitejšie, spomenuté sú len druhy najčastejšie sa vyskytujúce v okolí, alebo priamo v intravilánoch našich miest a obcí.

Brhlík lesný, foto: Ľ. Hrinko, Správa CHKO Vihorlat

Červienka obyčajná, foto: Ľ. Hrinko, Správa CHKO Vihorlat

Ďateľ veľký, foto: Ľ. Hrinko, Správa CHKO Vihorlat

Drozd čierny, foto: Ľ. Hrinko, Správa CHKO Vihorlat

Drozd trskotavý, foto: Ľ. Hrinko, Správa CHKO Vihorlat

Pinka lesná, foto: Ľ. Hrinko, Správa CHKO Vihorlat