Fauna a flóra

Zemepisná poloha Vihorlatu je v rámci Slovenska ojedinelá a zaujímavá, leží na rozhraní panónskej a karpatskej flóry. V súčasnosti je známych približne 400 druhov húb, 60 lišajníkov, 110 machorastov a 600 druhov vyšších rastlín.
viac...

Zranený živočích

Každý nález a odchyt zraneného chráneného živočícha v kompetenčnom území Správy CHKO Vihorlat konzultuje s odbornými pracovníkmi správy.
viac...

CHKO Vihorlat

Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov. Najvyššie položené miesto CHKO je vrch Vihorlat (1 076 m n. m.), najnižšie okraj lesa pri obci Jovsa (162 m n.m.).

Zemepisná poloha Vihorlatu je v rámci Slovenska ojedinelá a zaujímavá, leží na rozhraní panónskej a karpatskej flóry. Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Z drevín má najväčšie zastúpenie buk, ktorý vytvára spolu s dubom, jaseňom, javorom a jedľou v rámci vegetačnej stupňovitosti lesné spoločenstvá.

Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú napríklad jazero Morské oko, Sninský kameň, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov karpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje bleduľa jarná karpatská, telekia ozdobná, prilbica chlpatoplodá a iné. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy ako napr. soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi.

Podľa doterajších poznatkov sa v území vyskytuje vyše 2000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj takmer viac ako 100 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad bocian čierny, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, sova dlhochvostá. Veľkým bohatstvom vihorlatských lesov je prítomnosť šeliem - vlka, rysa, mačky divej a vydry.

Cez územie CHKO vedú dva náučné chodníky. Prvý náučný chodník Morské oko-Sninský kameň-Sninské rybníky prechádza okolo jazera Morské oko cez Sninský kameň a končí na Sninských rybníkoch. Druhý náučný chodník Vihorlatským bučinami prechádza rozsiahlym komplexom prírodných bukových lesov, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako "Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy".

23. februára 2024

Výsledky tohtoročného zimného sčítania vtáctva v našej územnej pôsobnosti

Zimné sčítanie vodného vtáctva je medzinárodným monitorovacím programom, ktorý sa zameriava na zistenie početností populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Cieľom […]
7. februára 2024

Vyhodnotenie súťaže “50 slov o Vihorlate”.

V roku 2023 Správa CHKO Vihorlat oslávila významné jubileum 50. výročie vzniku, v rámci tohto významného výročia sa v máji […]
1. februára 2024

Návštevnosť na lokalite Morské oko v PR Vihorlatký prales v roku 2023

V roku 2023 navštívilo lokalitu Morské oko spolu 45 940 turistov, z toho bolo 1 859 cyklistov. V porovnaní s […]

Užitočné informácie

Čo robiť keď stretnem medveďa
Najlepšia je prevencia. Vyhýbajte sa pohybu po území v súmračných hodinách večer a nad ránom, kedy je aktivita medveďa najväčšia. Pohybujte sa len po vyznačených chodníkoch, upozorňujte na svoju prítomnosť, ale bez zbytočného hluku. Postačuje sem tam odkašľať, alebo si pospevovať, prípadne ak nie ste sami, môžete viesť tichý rozhovor. Vyhýbajte sa húštinám, či uhynutým zvieratám. Psa je nutné viesť na vôdzke.
Môžem klásť oheň v CHKO?
Za hranicami zastavaného územia obcí možno zakladať oheň pri existujúcich stavbách do vzdialenosti 10 metrov od objektu na vyhradených ohniskách (ak to iné právne predpisy neupravujú inak, napríklad v prípade zvýšeného rizika vzniku požiarov a pod.)
Čo robiť keď stretnem ranené zviera
Každý nález a manipuláciu so zraneným živočíchom telefonicky konzultujte s príslušným pracovníkom Správy CHKO Vihorlat a konajte až na základe jeho usmernenia!
viac...
Môžem ísť so psom do CHKO?
Je to možné, ale pes musí byť na vôdzke.